Veci na jedno použitie
História modernej krízy
18. február 2023 – 14. január 2024
Angličtina, francúzština, holandčina a nemčina
Odpad. Možno najviditeľnejší a najhmatateľnejší aspekt hroziacej environmentálnej krízy.
Projekt Veci na jedno použitie odhaľuje skrytú históriu odpadu v Európe a zároveň zdôrazňuje jeho význam ako ukazovateľa spoločenských zmien. Projekt Veci na jedno použitie nás sprevádza históriou od priemyselnej revolúcie cez časy vojnového nedostatku a prudký nárast povojnovej spotreby až po dnešnú neprekonateľnú krízu v oblasti odpadu. Znázorňuje zásadné zmeny v tom, ako sme s odpadom zaobchádzali v minulosti, a v spôsobe, akým o ňom uvažujeme alebo naopak vôbec neuvažujeme. Pohľad do minulosti dokazuje, že súčasná kritika a dôrazné výzvy na zmenu sú relevantné a zmysluplné.
Projekt Veci na jedno použitie:
- výstava v Bruseli, ktorá bude slávnostne otvorená pre verejnosť 18. februára,
- digitálna platforma,
- sprievodná publikácia, ktorá sa touto témou zaoberá podrobnejšie a dokumentuje celý projekt.
Prehľad projektu
1. časť výstavy: Povedali ste odpad?
Výstava Veci na jedno použitie skúma problematiku odpadu v Európe z historického hľadiska, a to v štyroch častiach. Prvá časť: Povedali ste odpad?
Odpad sa mení a je prekvapivý. Prečo vyhadzujeme veci? Odpad slúži ako hodnotný historický dôkaz, pretože je odrazom spoločnosti a nás samých.
Archeológovia vykopali túto zdanlivo bežnú fľašu v táboroch v blízkosti Valle de los Caídos v Španielsku. Obsahovala tzv. Glefinu, sirup používaný proti podvýžive. Predpokladá sa, že patrila robotníkom, ktorí stavali pamätník na počesť diktátora Francisca Franca. Táto fľaša je dôkazom tvrdých podmienok robotníkov a ich rodín. Je to príbeh, o ktorom sa predtým veľa nehovorilo.
2. časť výstavy: Od opätovného použitia k odpadu (1800 – 1945)
Na začiatku 19. storočia zaznamenala Európa rýchly populačný rast a v dôsledku toho oveľa vyššiu výrobu tovaru. Znamenalo to aj väčšie množstvo odpadu, ktorý sa často kreatívne používal na výrobu nového tovaru, niekedy dokonca aj s úmyslom ho predať.
V 19. storočí bolo triedenie odpadu s cieľom nájsť cenné materiály bežným spôsobom, ako si zarobiť na živobytie. Dokonca aj deti boli tzv. handrári, zbierali textil a iné materiály na predaj. Išlo o nebezpečnú prácu, keďže handrári sa dostávali do kontaktu so špinavými predmetmi, ktoré predstavovali vážne zdravotné riziká.
19. storočie sa vyznačovalo obrovským posunom v priemyselnej kultúre. Opätovné použitie a prepracovanie každého produktu boli stále bežnou praxou. Dokonca aj exkrementy boli cenným zdrojom. Táto suchá toaleta bola koncipovaná ako alternatíva k čoraz obľúbenejšiemu splachovaciemu záchodu, a po jej použití sa na exkrementy vysypala zemina alebo popol. Jej cieľom bolo šetriť vodu, predchádzať znečisteniu riek a využívať ľudské exkrementy ako poľnohospodárske hnojivo.
Na konci storočia viedli nové výrobné procesy, väčšie množstvo odpadu a tzv. hygienické hnutie k tomu, že odpad sa považoval za niečo špinavé, čo treba zlikvidovať.
Odpad môže byť nebezpečný
Na prelome storočia sa postoj k odpadu zmenil. Odpad sa zrazu považoval za špinavý a škodlivý, a nie za užitočný zdroj. Nakladanie s komunálnym odpadom sa v 20. storočí stalo naliehavým problémom.
Zmena účelu v časoch núdze
Zvyk z minulosti opätovne použiť alebo prepracovať materiály sa vracia v časoch núdze, ako sú vojny. To môže viesť k nezvyčajným výtvorom. Túto prilbu po sebe zanechal nemecký vojak počas druhej svetovej vojny. Talianski miestni obyvatelia ju našli a zváraním k nej pripojili rukoväť, čím prilbu zmenili na posteľný ohrievač, malý kúsok pohodlia v ťažkých časoch.
3. časť výstavy: Veci na jedno použitie v Európe (1945 – súčasnosť)
Po druhej svetovej vojne si oveľa väčšia časť obyvateľstva mohla dovoliť spotrebný tovar.
Vďaka hromadnej výrobe bol tovar lacnejší, ľahšie dostupný a následne aj jednorazový. Z odpadu sa stal celosvetový problém.
Zaujímali ste sa niekedy o to, prečo veci nevydržia tak dlho ako kedysi? Niektoré predmety sa môžu rozbiť skôr, ako sa očakáva, pretože to bol úmysel výrobcu. Otázka, či je táto koncepcia plánovaného zastarávania skutočná, je už nejaký čas predmetom diskusie.
Plasty sa stali jedným z najvážnejších environmentálnych problémov, ktorým dnes čelíme. Toto dielo zobrazuje rôzne visiace plasty zozbierané pri pobreží prírodnej rezervácie v Yorkshire. Či už hračky, zdravotnícky odpad alebo slamky – tento odpad v mori je logickým dôsledkom života s vecami na jedno použitie.
Odpad, ktorý Európa produkuje, musí niekde skončiť a zvyčajne to je globálny Juh. Umelec Takadiwa tvorí z vyhodených kláves z klávesníc počítača a vrchnákov z PET zimbabwiansku vlajku. Dielo kritizuje postupy likvidácie odpadu kapitalistických ekonomík.
4. časť výstavy: (Ne)žiť s odpadkami
Záverečná časť výstavy sa zaoberá tým, čomu dnes hovoríme „4R“: reduce, reuse, recycle, repair (obmedziť, opätovne použiť, recyklovať a opraviť) – zásadami, ktoré v minulosti predstavovali tzv. zdravý sedliacky rozum.
Ako môžeme ako jednotlivci a ako spoločnosť čeliť nekonečnému hromadeniu odpadu?
V minulosti sa mnohé veci dedili z generácie na generáciu. Oprava bola základ. Veci sa používali až do posledného možného momentu, keď sa už nedali zaplátať diery, utesniť praskliny alebo keď sa stroj nedal opraviť.
Nakladanie s odpadom neznamená len jeho odstránenie. Aby sa zabránilo neustálemu hromadeniu odpadu, riešením by mohlo byť opätovné využitie toho, čo máme. Ak sa bubon starej práčky môže opätovne použiť ako gril, potom viete vdýchnuť nový život čomukoľvek – musíte byť len kreatívny.
Odpad je svedkom našej stopy na Zemi
Aj keď sa odpad likviduje, formuje naše životné prostredie. Niekedy trochu, niekedy veľmi. Táto skládka rádioaktívneho odpadu v Španielsku ukazuje, akú veľkú pozornosť musí spoločnosť venovať odpadu, ak s ním chce správne nakladať.
Lokálny participatívny proces
Táto výstava sa týka odpadu – možno najvecnejšieho a najhmatateľnejšieho aspektu environmentálnej krízy. Preto tí, ktorí s ním nakladajú, majú čo povedať! Výskum predchádzajúci výstave išiel nad rámec archívov alebo akademických zdrojov, cieľom bolo ísť do terénu a učiť sa od odborníkov.
Naučte sa niečo od žien a mužov, ktorí veci opravujú alebo nachádzajú nové využitie pre veci, ktoré by sa inak vyhodili. Sú dobrovoľníkmi alebo odborníkmi, ktorí nám svojimi skúsenosťami pomáhajú pozrieť sa na predmety a materiály z iného uhla pohľadu – alebo im dokonca vdychujú nový život.
Inšpirujte sa ženami a mužmi, ktorí obmedzujú množstvo odpadu, ktorý produkujú, niekedy až tak, že už ani žiadny neprodukujú. Sú to obyčajní ľudia, ktorí sa rozhodli osobne a individuálne prispieť k zníženiu celosvetovej produkcie odpadu.
Spoznajte, kto sú, prečítajte si niektoré z ich príbehov alebo zistite viac o predmetoch, ktoré sme vďaka nim objavili:
— na dočasnej výstave, v rámci ktorej sa vystavujú predmety spolu s citáciami, zvukovými a obrazovými záznamami ich svedectiev,
— v článku ilustrovanom mozaikou ich portrétov,
— v „životopisoch“ predmetov uverejnených na stránke www.throwaway-project.eu a v publikácii.
S niektorými z nich sa môžete aj stretnúť na podujatiach organizovaných v Dome európskej histórie!
Online platforma
Viac ako 60 digitalizovaných predmetov rozpráva príbeh prostredníctvom fotografií a textu a nabáda čitateľa, aby uvažoval o všetkom, čo ho obklopuje. Sú predmety jednorazové a bezcenné alebo dočasné a znovu použiteľné? Je to odpad alebo zdroj? Platformu si používatelia môžu prezerať pomocou rôznych kategórií ako tvorivosť, každodenný život a životné prostredie.
Zistite niečo o miestnej realite a komunitách súvisiacich s odpadom prostredníctvom krátkych videí nahratých v okolí múzeí alebo v ich priestoroch. Pútavý obsah z celej Európy zdieľa cenné poznatky a zvyšuje povedomie o vplyve odpadu na naše okolie a zároveň poskytuje kaleidoskopický pohľad na význam, aký má náš odpad v súčasnosti.
Na online platforme sa nachádzajú blogy, fotoreportáže, podujatia vysielané naživo a podcasty o rôznych aktivitách týkajúcich sa problematiky odpadu, ktoré sa uskutočňujú počas celého trvania projektu. Toto je príležitosť na spoluprácu s ostatnými Európanmi a prehĺbenie porozumenia o problematike odpadu.
Ponuka vzdelávania
Interaktívny charakter výstavy aj online platformy podnecuje návštevníkov k tomu, aby ich zapojenie bolo zmysluplné. Tvorba rozmanitého programu prispieva k vytváraniu interakcií s publikom, čo zároveň umožňuje pochopiť obsah. Program vychádza z potreby ľudí riešiť otázky týkajúce sa sveta, v ktorom žijú.
Program tvoria prehliadky so sprievodcom, semináre pre školy a slávnostné a akademické podujatia na tému odpadu. Návštevníci z Bruselu aj z celej Európy si tu môžu vybrať z rôznych pedagogických formátov, pričom majú možnosť klásť si otázky k tejto téme, a v konečnom dôsledku svojím kritickým myslením a informovanosťou ovplyvňovať spoločnosť.
Z odpadu sa človek veľa dozvie. Odpad nie je vždy vidno. Odpad je všade! Ktorí Európania v súčasnosti a v minulosti naliehali na svojich súčasníkov, aby zmenili ich zvyky súvisiace so vznikom odpadu? Ako sa odpad stal otázkou verejného záujmu? Tento seminár má žiakov a študentov podnietiť, aby sa zamysleli nad tým, ako sa od priemyselnej revolúcie dodnes menilo v Európe zaobchádzanie s odpadom, a aby o tom diskutovali.
Čo nás zachráni pred krízou v oblasti odpadu? Prelomové vedecké riešenia, presadzovanie právnych predpisov, miestne hnutia proti konzumnému spôsobu života alebo individuálny aktivizmus, ktorý je dnes taký rozšírený? Alebo všetko toto dokopy? Chceme vedieť, aký máte názor. Preto sa na konci výstavy pýtame, čo si návštevníci myslia o tejto interaktívnej časti založenej na 4 zásadách [z angličtiny tzv. 4R: reuse, repair, recycle and reduce (opätovne použiť, opraviť, recyklovať a obmedzovať)].