Veci na jedno použitie

Výstava Veci na jedno použitie skúma problematiku odpadu v Európe z historického hľadiska, a to v štyroch častiach: Povedali ste odpad?, Od opätovného použitia k odpadu (1800 – 1945), Veci na jedno použitie v Európe (1945 – súčasnosť), (Ne)žiť s odpadkami.

Online platforma Veci na jedno použitie skúma tému odpadu z nadnárodného a transdisciplinárneho hľadiska. Užívatelia môžu vyhľadávať, objavovať a zdieľať množstvo audiovizuálneho a písomného obsahu, ktorý spoločne pripravilo desať európskych múzeí.

Obsah projektu Veci na jedno použitie a jeho činnosti sú výsledkom spolupráce viacerých komunít vrátane tých, ktoré sa priamo podieľajú na zbere, recyklácii, opätovnom použití a znižovaní množstva odpadu v Bruseli.

Ponuka vzdelávania projektu Veci na jedno použitie zahŕňa prístup zameraný na návštevníkov, ako aj školské semináre, interaktívny obsah a program zaujímavých podujatí.

Táto publikácia dáva priestor tým, ktorí stoja za projektom: od kurátorov a múzejných pedagógov až po dizajnérov výstavy, ako aj skutočných miestnych expertov na odpad. Akademickí pracovníci načrtávajú, ako vnímajú odpad z pohľadu histórie, archeológie, sociológie, antropológie a umenia.

Odpad sa mení a je prekvapivý. Prečo vyhadzujeme veci? Odpad slúži ako hodnotný historický dôkaz, pretože je odrazom spoločnosti a nás samých.

Archeológovia vykopali túto zdanlivo bežnú fľašu v táboroch v blízkosti Valle de los Caídos v Španielsku. Obsahovala tzv. Glefinu, sirup používaný proti podvýžive. Predpokladá sa, že patrila robotníkom, ktorí stavali pamätník na počesť diktátora Francisca Franca. Táto fľaša je dôkazom tvrdých podmienok robotníkov a ich rodín. Je to príbeh, o ktorom sa predtým veľa nehovorilo.

V 19. storočí bolo triedenie odpadu s cieľom nájsť cenné materiály bežným spôsobom, ako si zarobiť na živobytie. Dokonca aj deti boli tzv. handrári, zbierali textil a iné materiály na predaj. Išlo o nebezpečnú prácu, keďže handrári sa dostávali do kontaktu so špinavými predmetmi, ktoré predstavovali vážne zdravotné riziká.

19. storočie sa vyznačovalo obrovským posunom v priemyselnej kultúre. Opätovné použitie a prepracovanie každého produktu boli stále bežnou praxou. Dokonca aj exkrementy boli cenným zdrojom. Táto suchá toaleta bola koncipovaná ako alternatíva k čoraz obľúbenejšiemu splachovaciemu záchodu, a po jej použití sa na exkrementy vysypala zemina alebo popol. Jej cieľom bolo šetriť vodu, predchádzať znečisteniu riek a využívať ľudské exkrementy ako poľnohospodárske hnojivo.

Na konci storočia viedli nové výrobné procesy, väčšie množstvo odpadu a tzv. hygienické hnutie k tomu, že odpad sa považoval za niečo špinavé, čo treba zlikvidovať.

Odpad môže byť nebezpečný

Na prelome storočia sa postoj k odpadu zmenil. Odpad sa zrazu považoval za špinavý a škodlivý, a nie za užitočný zdroj. Nakladanie s komunálnym odpadom sa v 20. storočí stalo naliehavým problémom.

Zmena účelu v časoch núdze

Zvyk z minulosti opätovne použiť alebo prepracovať materiály sa vracia v časoch núdze, ako sú vojny. To môže viesť k nezvyčajným výtvorom. Túto prilbu po sebe zanechal nemecký vojak počas druhej svetovej vojny. Talianski miestni obyvatelia ju našli a zváraním k nej pripojili rukoväť, čím prilbu zmenili na posteľný ohrievač, malý kúsok pohodlia v ťažkých časoch.

Vďaka hromadnej výrobe bol tovar lacnejší, ľahšie dostupný a následne aj jednorazový. Z odpadu sa stal celosvetový problém.

Zaujímali ste sa niekedy o to, prečo veci nevydržia tak dlho ako kedysi? Niektoré predmety sa môžu rozbiť skôr, ako sa očakáva, pretože to bol úmysel výrobcu. Otázka, či je táto koncepcia plánovaného zastarávania skutočná, je už nejaký čas predmetom diskusie.

Plasty sa stali jedným z najvážnejších environmentálnych problémov, ktorým dnes čelíme. Toto dielo zobrazuje rôzne visiace plasty zozbierané pri pobreží prírodnej rezervácie v Yorkshire. Či už hračky, zdravotnícky odpad alebo slamky – tento odpad v mori je logickým dôsledkom života s vecami na jedno použitie.

Odpad, ktorý Európa produkuje, musí niekde skončiť a zvyčajne to je globálny Juh. Umelec Takadiwa tvorí z vyhodených kláves z klávesníc počítača a vrchnákov z PET zimbabwiansku vlajku. Dielo kritizuje postupy likvidácie odpadu kapitalistických ekonomík.

Ako môžeme ako jednotlivci a ako spoločnosť čeliť nekonečnému hromadeniu odpadu?

V minulosti sa mnohé veci dedili z generácie na generáciu. Oprava bola základ. Veci sa používali až do posledného možného momentu, keď sa už nedali zaplátať diery, utesniť praskliny alebo keď sa stroj nedal opraviť.

Nakladanie s odpadom neznamená len jeho odstránenie. Aby sa zabránilo neustálemu hromadeniu odpadu, riešením by mohlo byť opätovné využitie toho, čo máme. Ak sa bubon starej práčky môže opätovne použiť ako gril, potom viete vdýchnuť nový život čomukoľvek – musíte byť len kreatívny.

Odpad je svedkom našej stopy na Zemi

Aj keď sa odpad likviduje, formuje naše životné prostredie. Niekedy trochu, niekedy veľmi. Táto skládka rádioaktívneho odpadu v Španielsku ukazuje, akú veľkú pozornosť musí spoločnosť venovať odpadu, ak s ním chce správne nakladať.

52 jednotlivcov a šesť organizácií v Bruseli sa spolu s nami venovali téme odpadu.

Spoznajte niektoré ženy a mužov, vďaka ktorým je naše mesto čisté. Sú verejnými odborníkmi na čistotu a podelili sa s nami o svoje poznatky o odpade a spomienky s ním spojené.

Naučte sa niečo od žien a mužov, ktorí veci opravujú alebo nachádzajú nové využitie pre veci, ktoré by sa inak vyhodili. Sú dobrovoľníkmi alebo odborníkmi, ktorí nám svojimi skúsenosťami pomáhajú pozrieť sa na predmety a materiály z iného uhla pohľadu – alebo im dokonca vdychujú nový život.

Inšpirujte sa ženami a mužmi, ktorí obmedzujú množstvo odpadu, ktorý produkujú, niekedy až tak, že už ani žiadny neprodukujú. Sú to obyčajní ľudia, ktorí sa rozhodli osobne a individuálne prispieť k zníženiu celosvetovej produkcie odpadu.

Spoznajte, kto sú, prečítajte si niektoré z ich príbehov alebo zistite viac o predmetoch, ktoré sme vďaka nim objavili:

— na dočasnej výstave, v rámci ktorej sa vystavujú predmety spolu s citáciami, zvukovými a obrazovými záznamami ich svedectiev,

— v článku ilustrovanom mozaikou ich portrétov,

— v „životopisoch“ predmetov uverejnených na stránke www.throwaway-project.eu a v publikácii.

S niektorými z nich sa môžete aj stretnúť na podujatiach organizovaných v Dome európskej histórie!

Viac ako 60 digitalizovaných predmetov rozpráva príbeh prostredníctvom fotografií a textu a nabáda čitateľa, aby uvažoval o všetkom, čo ho obklopuje. Sú predmety jednorazové a bezcenné alebo dočasné a znovu použiteľné? Je to odpad alebo zdroj? Platformu si používatelia môžu prezerať pomocou rôznych kategórií ako tvorivosť, každodenný život a životné prostredie.    

Zistite niečo o miestnej realite a komunitách súvisiacich s odpadom prostredníctvom krátkych videí nahratých v okolí múzeí alebo v ich priestoroch. Pútavý obsah z celej Európy zdieľa cenné poznatky a zvyšuje povedomie o vplyve odpadu na naše okolie a zároveň poskytuje kaleidoskopický pohľad na význam, aký má náš odpad v súčasnosti.

Počnúc definíciou toho, čo je odpad, ktorú vypracovali skutoční odborníci na nakladanie s odpadom a jeho znižovanie, táto hra hráčov núti zamyslieť sa nad vlastnými názormi a postupmi.

Na online platforme sa nachádzajú blogy, fotoreportáže, podujatia vysielané naživo a podcasty o rôznych aktivitách týkajúcich sa problematiky odpadu, ktoré sa uskutočňujú počas celého trvania projektu. Toto je príležitosť na spoluprácu s ostatnými Európanmi a prehĺbenie porozumenia o problematike odpadu.

Zapojenie múzeí z rôznych častí Európy a odborníkov z rôznych oblastí do spoločnej tvorby obsahu poskytlo príležitosť preskúmať tému odpadu z hľadiska rôznych vedných odborov. Zistite, kto sú a kde sa nachádzajú.

Interaktívny charakter výstavy aj online platformy podnecuje návštevníkov k tomu, aby ich zapojenie bolo zmysluplné. Tvorba rozmanitého programu prispieva k vytváraniu interakcií s publikom, čo zároveň umožňuje pochopiť obsah. Program vychádza z potreby ľudí riešiť otázky týkajúce sa sveta, v ktorom žijú.

Program tvoria prehliadky so sprievodcom, semináre pre školy a slávnostné a akademické podujatia na tému odpadu. Návštevníci z Bruselu aj z celej Európy si tu môžu vybrať z rôznych pedagogických formátov, pričom majú možnosť klásť si otázky k tejto téme, a v konečnom dôsledku svojím kritickým myslením a informovanosťou ovplyvňovať spoločnosť.

Z odpadu sa človek veľa dozvie. Odpad nie je vždy vidno. Odpad je všade! Ktorí Európania v súčasnosti a v minulosti naliehali na svojich súčasníkov, aby zmenili ich zvyky súvisiace so vznikom odpadu? Ako sa odpad stal otázkou verejného záujmu? Tento seminár má žiakov a študentov podnietiť, aby sa zamysleli nad tým, ako sa od priemyselnej revolúcie dodnes menilo v Európe zaobchádzanie s odpadom, a aby o tom diskutovali.

Čo nás zachráni pred krízou v oblasti odpadu? Prelomové vedecké riešenia, presadzovanie právnych predpisov, miestne hnutia proti konzumnému spôsobu života alebo individuálny aktivizmus, ktorý je dnes taký rozšírený? Alebo všetko toto dokopy? Chceme vedieť, aký máte názor. Preto sa na konci výstavy pýtame, čo si návštevníci myslia o tejto interaktívnej časti založenej na 4 zásadách [z angličtiny tzv. 4R: reuse, repair, recycle and reduce (opätovne použiť, opraviť, recyklovať a obmedzovať)].