FORMOVANIE EURÓPY
Čo je to Európa? Zo zemepisného hľadiska Európa nikdy nebola jasne vymedzeným priestorom. Názov kontinentu pochádza zo starogréckej báje o Európe. Tento príbeh časom nadobúdal rozličný význam, podobne ako samotné dejiny.
Európu vykresľujú jej úspechy a tradície, ale čo ju odlišuje od ostatných svetadielov? Môžeme tvrdiť, že máme spoločnú európsku minulosť, aj keď dejiny ovplyvnili ľudí rozličným spôsobom? Nájdeme azda nejakú spoločnú črtu, studnicu európskej pamäte?
EURÓPA NA MAPÁCH
Kde sa Európa začína a kde sa končí? Od nepamäti sa opisuje ako odlišná, kultúrne a historicky podmienená – ale z geografického hľadiska tvoria Európa a Ázia jeden svetadiel.
Záujem Európy o mapy a tvorbu máp má dlhú a pestrú históriu siahajúcu až do starovekého Grécka a Ríma. Objav námorných trás do oboch Amerík v 15. storočí zmenil pohľad Európanov nielen na známy svet, ale aj na seba samých.
Práce starovekých zemepiscov, napr. Klaudia Ptolemaia (asi 90 – 170 n. l.), nám umožňujú nahliadnuť do sveta známeho v ich dobe. Zobrazujú sa iba časti Európy, Ázie a severnej Afriky. Na určenie polohy konkrétnych miest používal Ptolemaios systém súradníc. Jeho mapy zostali základom európskej kartografie aj po 15. storočí.
Mapy vytvorené v stredoveku často uprednostňovali kresťanské posolstvá a symboliku na úkor geografickej presnosti. V období renesancie sa európsky kontinent zobrazoval ako Panna Mária, čo vyjadrovalo jeho kresťanskú identitu.
Náš pohľad na svet je zvyčajne určovaný miestom, kde žijeme. Mapy sveta vytvorené mimo Európy to ukazujú mimoriadne jasne – náš kontinent sa zrazu zdá byť vzdialený a malý.
BÁJ O EURÓPE
Európu, mýtickú princeznú z Fenície – dnešného Libanonu – uniesol grécky boh Zeus, ktorý sa jej zjavil v podobe bieleho býka. Zamiloval sa do jej krásy, a tak ju uniesol na ostrov Kréta.
Názov Európy sa s touto bájou spája od staroveku až po súčasnosť. Objavuje sa v umení, literatúre, náboženstve a politike, pričom príbeh a obrazy sa často stvárňujú nanovo tak, aby odzrkadľovali aktuálne problémy.
V grécko-rímskom svete bola Európa sediaca na chrbte býka – Dia –opakujúcim sa motívom na keramike, nástenných maľbách a mozaikách. K rozšíreniu tejto báje prispel aj vývoz gréckych váz.
Báj o Európe sa často používala pri vyjadrovaní názorov na európsku politiku. Takéto stvárnenia siahajú od úsilia o paneuropeizmus zo začiatku 20. storočia až po hrôzy a násilie ničivých vojen.
V novších stvárneniach báje sa Európa predstavuje ako symbol európskej integrácie. Jej podoba sa objavuje na vodotlači bankoviek a používa sa na ilustráciu politických otázok, napríklad krízy eura.
EURÓPSKE DEDIČSTVO
Čo kontinent spája? Čo by sa mohlo považovať za európske dedičstvo?
Európa je viac ako súčet národných dejín. Ide však o civilizáciu a kultúru, ktorá sa vyznačuje osobitnými tradíciami a hodnotami, ktoré sa vyvíjali v priebehu dejín?
Existujú niektoré základné prvky, ktoré sú pôvodne európske a rozšírili sa po celom kontinente. Možno ich považovať za typické znaky európskej kultúry? Ak áno, ktoré časti tohto európskeho dedičstva by sme mali zachovať, čo chceme zmeniť, proti čomu by sme mali namietať?
Kresťanstvo sa z Blízkeho východu rozšírilo do celej Európy, pričom získalo nesmierny vplyv a stalo sa charakterizujúcou črtou západnej civilizácie. Aj dnes európske hodnoty, tradície a kultúra odrážajú toto dlhoveké kresťanské dedičstvo.
Vek osvietenstva v 18. storočí bol prelomom v kultúrnom a politickom rozvoji Európy. Zdôrazňovaním hodnoty rozumu a racionálneho myslenia podnietil obrovský rozvoj vo vede, filozofii, spoločnosti a politike.
Demokracia je forma vlády, ktorá občanom umožňuje sebaurčenie, pričom politické rozhodnutia prijíma väčšina ľudí. Až v 20. storočí rozšírili európske demokracie právo voliť na všetkých dospelých občanov.
PAMÄŤ
Ak si pamätáme minulosť, znamená to, že nebudeme opakovať jej chyby? Zdá sa, že pamäť je nenahraditeľná. Je základom učenia sa a sebauvedomovania jednotlivcov aj sociálnych skupín.
Pamäť je však komplikovaný fenomén. Je selektívna a neodlučiteľne spätá so zabúdaním. Naše spomienky sú veľmi dôležitou súčasťou dejín a zásadne ovplyvňujú našu súčasnosť aj budúcnosť. To, ako si pamätáme rovnaký príbeh, sa neprestajne mení.
Pamäť je subjektívna a veľmi ju ovplyvňujú okolnosti. Denník Anny Frankovej, mladého židovského dievčaťa, ktoré sa skrývalo v Amsterdame počas nacistickej okupácie, sa stal celosvetovo známou knihou. Podobné svedectvá, ktoré zosobňujú dejiny, nám o nich niekedy môžu povedať viac ako historiografické analýzy.
Pamäť závisí od historického kontextu. Niekedy je motorom pomsty, inokedy zas vedie k zmiereniu. Táto veľmi symbolická chvíľa počas spomienky na prvú svetovú vojnu, na ktorej sa zúčastnili François Mitterrand a Helmut Kohl, predstavovala koniec historickej nenávisti medzi Francúzskom a Nemeckom.
Pamäť možno manipulovať s cieľom vymazať a oslabiť spomienky. Vyretušovanie niektorých osôb z dejín je typické pre totalitné režimy. Keď Lev Trockij a Lev Kamenev upadli po roku 1929 do nemilosti Josifa Stalina, odstránili ich z tejto kultovej fotografie Lenina pri prejave.