Príbeh plagátu: Deň mládeže

Pri príležitosti dňa Leopoldovho parku, 10. septembra 2022, zorganizoval Dom európskej histórie prehliadku dočasnej výstavy pod názvom Keď steny hovoria!, ktorou návštevníkov sprevádzali tvorcovia vystavených umeleckých diel z Ukrajiny, z Rumunska a zo Slovinska. Prečítajte si príbeh, ktorý je spojený s ich plagátom...

Eda Čufer

Aký je príbeh tohto pochmúrneho plagátu, ktorý vytvorila skupina dizajnérov nazvaná Novi Kolektivizem v roku 1987?

Vyvesený mal byť na múroch ulíc bývalej Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávia, no v skutočnosti sa tam nikdy nedostal. Pripomínať a oslavovať mal štátny sviatok Dan Mladosti (Deň mládeže), ktorý bol venovaný oslavám narodenín juhoslovanského vodcu Josipa Broza Tita. Návrh plagátu prešiel výberom federálnych komisií, ktoré ho zvolili za najlepší, a jeho realizácia bola schválená.

Po zverejnení výsledkov výberu v juhoslovanských médiách však zo dňa na deň prepukol škandál, ktorý vyvolal istý inžinier menom Grujić, keď v novinovom článku zverejnil, že motív oficiálne vybraného a federálnymi orgánmi schváleného plagátu bol v skutočnosti prevzatý z nacistickej propagandistickej maľby s názvom Tretia ríša, ktorú v roku 1937 vytvoril Richard Klein. Prevzatou časťou je, ako je zrejmé, nahý muž, pričom nacistické symboly, ktoré sú prítomné na pôvodnej maľbe, boli nahradené symbolmi socialistickej Juhoslávie: nemeckého orla nahradil symbol mieru – holubica, nacistickú vlajku s hákovým krížom juhoslovanská vlajka s hviezdou a nacistický znak bol nahradený znakom Dňa mládeže. Informácie, na ktoré Grujić poukázal, vyvolali obrovské verejné a politické nepokoje, ktoré viedli k zrušeniu tohto pomerne pozitívne vnímaného štátneho sviatku a ohlásili začiatok konca socialistickej Juhoslávie, ktorá sa oficiálne rozpadla v roku 1991.

Aby sme si uvedomili zmysel a význam týchto udalostí spred 35 rokov, musíme veci vnímať z perspektívy dejín. Eric Hobsbawm definoval 20. storočie ako krátke storočie vtesnané medzi rokmi 1917 až 1989 a status hlavnej sily, ktorá toto storočie formovala, tak jasne prisúdil reálnemu socializmu a komunizmu. Odlišuje sa tak od dlhého 19. storočia tiahnuceho sa od roku 1789 až do roku 1914, ktoré formovala priemyselná revolúcia, kapitalizmus a imperializmus.

V dôsledku týchto významných historických zmien sa v roku 1918 na mape Európy objavila nová krajina – Juhoslávia. V príbehu tohto plagátu hrajú, podľa môjho názoru, hlavnú úlohu štyri elementy. Sú nimi: socializmus a komunizmus, fašizmus a nacizmus, Josip Broz Tito a umelecký kolektív nazývaný NSK.

Všetci čitatelia o týchto ideológiách iste niečo vedia. No kto bol vlastne Josip Broz Tito? Stal sa popredným vodcom a veliteľom dvoch vojen vedených na území bývalej Juhoslávie: vojny proti fašistickej a nacistickej okupácii krajiny v rokoch 1940 až 1945 a občianskej vojny proti kráľovskému, kapitalistickému režimu tzv. prvej Juhoslávie. Po víťazstve socialistov pôsobil až do svojej smrti v roku 1980 ako prezident tzv. druhej Juhoslávie.

Vo funkcii prezidenta už v roku 1948 odmietol poslušnosť Juhoslávie Stalinovi a Sovietskemu zväzu, čo krajinu vďaka politickému hnutiu odporu, ktoré inicioval, priviedlo na veľmi osobitú cestu uprostred Východu a Západu. Dôsledkom odklonu Tita od Stalina bolo aj upustenie od sociálneho realizmu ako oficiálneho štýlu a prijatie modernizmu ako oficiálneho kultúrneho štýlu špecifického juhoslovanského socializmu a komunizmu.

A teraz predstavím posledný z uvedených elementov – umelecký kolektív NSK. Skupina Novi Kolektivizem, ktorá je autorom tohto plagátu, je súčasťou väčšieho umeleckého kolektívu nazvaného NSK (Neue Slowenische Kunst), ktorú v roku 1984 vytvorili tri rôzne skupiny v slovinskej Ľubľane: hudobno-umelecká skupina Laibach, založená v roku 1980, a skupina výtvarného umenia Irwin a divadelná skupina Scipio Nasice Sisters, obe založené v roku 1983.

V snahe zjednotiť tieto tri skupiny do jedného väčšieho kolektívu členovia založili štvrtú skupinu – Novi Kolektivizem, ktorá sa zameriavala na dizajn. V roku 1984 som bola zakladajúcou členkou divadelnej skupiny, a preto som sa stala aj jednou zo zakladajúcich členov NSK. Rovnako ako ja sa väčšina členov NSK narodila v roku 1961. Reprezentovali sme generáciu, ktorá priamo nezažila druhú svetovú vojnu, fašistickú a nacistickú okupáciu ani komunistický odboj. Naše vnímanie minulosti bolo ovplyvnené rozprávaním o hrdinskom boji komunistov a indoktrináciou a propagandou. Vyrástli sme pod pionierskou vlajkou. Boli sme Titova mládež, ktorej úlohou bolo vybudovať svetlú budúcnosť pre krajinu, ktorú sme získali vďaka veľkému historickému zápasu a mnohým obetiam. V roku 1980, keď si krajina pripomínala 42. výročie svojho vzniku a my sme mali asi 20 rokov, sa väčšina z nás z vidieka presťahovala do mesta za štúdiom na univerzite.

Otázka, ktorú zostáva na záver zodpovedať, znie: ako je možné, že zoskupenie Novi Kolektivizem vyhralo súťaž o najlepší plagát podujatia Dňa mládeže v roku 1987? Tento plagát je nielenže škaredý, ale je aj zvláštny a na svoju dobu zastaraný. Musíme si pripomenúť, že konvenčná koncepcia dizajnu a vizuálno-textových kódov v 80. rokoch 20. storočia v Juhoslávii bola modernistická a menila sa na postmodernistickú, pričom kolektív NSK bol pri tomto prechode predvojom. V roku 1987 bola tvorba NSK kritikmi i teoretikmi oficiálne uznaná, najmä vďaka spisom skupiny teoretikov ľubľanskej školy psychoanalýzy (Ljubljanska lakanovska šola), ktorá ponúkala psychoanalytický výklad diel NSK. Vďaka neustálemu využívaniu rôznych a často odporujúcich si a nezlučiteľných vizuálnych kódov sa skupine NSK darilo vynášať na povrch skrytý obsah kolektívneho podvedomia, čím podporila a urýchlila nezávisle existujúce transformačné sily spoločnosti ako celku.

Keď slovinská mládežnícka organizácia (povinná socialistická organizácia každej juhoslovanskej republiky a inkubátor mladých komunistov) organizovala ďalšie federálne podujatie Dňa mládeže, vedenie mladých slovinských komunistov vedelo, prečo s návrhom dizajnu podujatia oslovilo NK a NSK. Táto mládežnícka organizácia v úzkej spolupráci s Komunističnou partijou Slovinska – republiky, ktorá najhorlivejšie požadovala politické, sociálne a kultúrne reformy na federálnej úrovni – ťažila z avantgardného radikalizmu a umeleckej imunity skupiny NSK a z jej schopnosti otriasť všeobecne akceptovaným kolektívnym diskurzom. Zameriavala sa na starú generáciu komunistov, ktorí boli stále pri moci a nedôverčivo sa stavali ku každému pokusu o vnútorné reformy v krajine. Je teda iróniou, že plagát posudzovala komisia s ľuďmi skalopevne sa držiacimi mýtov o hrdinskej minulosti, ktorí ho napokon vybrali za najlepší, lebo sa im páčila jeho estetika pripomínajúca „staré dobré časy“.

Plagát: Dan mladosti, Novi Kolektivizem (NK) 1987