Mramorová hlava cisára Getu zničená dlátom po akte damnatio memoriae - Rímska ríša, okolo roku 200 n. l.

Najväčšou slávou rímskych cisárov, ktorí sa snažili spojiť náboženstvo a politickú moc, bola deifikácia, ktorá im dodávala božskosť a nesmrteľnosť. Naopak, najvyšším trestom bolo násilné vymazanie z dejín. V modernej ére bola táto praktika označená výrazom damnatio memoriae. Odsúdení boli vymazaní zo záznamov, ich závety boli anulované a ich podobizne zničené. V prípade Getu, zavraždeného na príkaz jeho brata a spoluvládcu Caracallu, sa prosté spomenutie jeho mena stalo hrdelným zločinom.