Nepokojná mladosť
Vyrastanie v európe od roku 1945 až po súčasnosť
(VÝSTAVA SKONČILA V ROKU 2020)
Mladí ľudia v Európe sa za posledných 70 rokov pretvorili zo skupiny, ktorej sa dejiny diali, na skupinu, ktorá dejiny píše. Táto výstava sa zameriava na štyri generácie takýchto mladých ľudí, ktorí dospeli v kľúčových momentoch európskeho príbehu: koncom štyridsiatych, v šesťdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia a v prvom desaťročí 21. storočia. Skúma kľúčové skúsenosti mládeže; od vzdelávania a zamestnania až po vytvorenie vlastnej identity a nájdenie lásky.
Tieto skúsenosti do značnej miery ovplyvňuje politika, spoločnosť, kultúra a ekonomika danej doby. Mladosť prežitá v prosperujúcej a slobodnej spoločnosti sa výrazne líši od mladosti, ktorá bola poznačená chudobou alebo politickým útlakom.
Mladí ľudia z celej Európy sa rozhodli preniesť cez hodnoty svojich rodičov a sami seba vnímať ako samostatnú generáciu – „moju generáciu“. Vytvorili si vlastnú kultúru s vlastným hodnotovým rebríčkom; s hodnotami, pre ktoré boli pripravení bojovať a dokonca zomierať.
Hoci je táto výstava o mladých ľuďoch, nie je venovaná len im. Všetci sme raz boli mladí a aj keď nám mladosť pretečie medzi prsty, zriedka na ňu zabudneme.
Videogaléria 1 – príbehy exponátov
Exponát darovala Domu európskej histórie holandská sekcia projektu AIDS Memorial Quilt.
Jeden obraz povie viac než tisíc slov. Pozrite sa, ako holandský vojak Flip Peeters opisuje svoje skúsenosti z koloniálnej vojny proti hnutiu za indonézsku nezávislosť (1948 – 50) prostredníctvom svojich ilustrácií v listoch a v denníku. Denník bol vystavený na našej dočasnej výstave Nepokojná mládež.
Juan Busquets sa pripojil k takzvaným Maquis – ozbrojeným odporcom proti režimu generála Franka, keď mal 21 rokov. Opisuje v ňom príbeh ručne vyrobenej hudobnej skrinky, ktorú zapožičal na našu dočasnú výstavu Nepokojná mládež.
Proces prípravy a inštalácie tejto dočasnej výstavy Nepokojná mládež, ktorá sa zamerala na štyri generácie mladých ľudí, ktorí dospeli v kľúčových momentoch európskeho príbehu: koncom štyridsiatych, v šesťdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia a v prvom desaťročí 21. storočia.
Videogaléria 2 – príbehy exponátov
Rozhovor s Terje Toomistuovou, súkromnou zberateľkou a bádateľkou
Mladí Európania darovali predmety z protestov proti zmene klímy, medzi ktorými sú napríklad kópia prejavu Grety Thunbergovej, protestné bannery a „oblek z igelitového obalu“. Boli vystavené v osobitnej časti spojenej s našou dočasnou výstavou Nepokojná mládež.
Fotografie Olivie Heusslerovej zachytávajú mladých aktivistov a ich protesty v Zürichu v 80. rokoch 20. storočia. Výber jej fotografií sa nachádza na našej dočasnej výstave Nepokojná mládež v časti Medzi zúfalstvom a nádejou.
Za posledných 70 rokov v Európe prebehla veľká zmena: mladí ľudia už nie sú len pasívnymi pozorovateľmi dejín, ale aj ich aktívnymi tvorcami. Pozrite si štyri časti výstavy v tomto propagačnom videu.
Európska tichá generácia?
Druhá svetová vojna mladých ľudí a ich rodiny hlboko traumatizovala. Stratili svojich blízkych, rodiny boli rozdelené a infraštruktúra každodenného života bola v troskách. Aj v tomto období núdze a nedostatku sa však mladí ľudia naďalej usilovali žiť. Svadobné šaty z padákového hodvábu a kartónové svadobné torty symbolizujú snahu vytvoriť pocit stability a normálnosti.
Koniec vojny však, žiaľ, neznamenal vždy koniec násilia a mier pre všetkých. V mnohých krajinách pokračovali strety vo vojnách a v rámci opozičných hnutí. Mladí ľudia namiesto slobody, po ktorej tak dlho túžili, zažívali opäť násilie a prísne perzekúcie. V novo nastolených komunistických režimoch vo východnej Európe sa mladí ľudia zapájali do viacerých hnutí odporu, či už mierových, alebo ozbrojených.
Kokk niesol na chrbte pílu, keď náhle začal útok. Vystrelili na neho, ale píla zastavila guľku a zostal nezranený. V roku 1949 však bol Kokk deportovaný na Sibír, kde aj zomrel.
Bezprostredne po vojne ešte v Európe ešte neexistovala špecifická kultúra mládeže. Novo vznikajúce mládežnícke kultúry ovplyvnené Amerikou však prilákali veľké množstvo mladých ľudí v Európe, ktorí chceli vyjadriť svoju individualitu a nesúhlas s konformnou spoločnosťou. Takmer v každej krajine sa objavili rôzne subkultúry: Teddy Boys a Rockers vo Veľkej Británii, Blousons noirs vo Francúzsku, Teppisti v Taliansku, Nozem v Holandsku, Halbstarken v Nemecku, Bikinarze v Poľsku, Jampecok v Maďarsku, Malagambisti v Rumunsku, Potápky či Páskové v Československu a Stiljagi v Sovietskom zväze.
Orgány na Východe aj Západe znepokojil rozmach subkultúr mladých ľudí. Vláda a polícia vnímali týchto mladých ľudí čoraz viac ako výtržníkov a mladistvých delikventov a šikanovali ich kvôli ich vzhľadu.
Mladí ľudia a mládežnícke hnutia v Európe vyjadrovali svoju túžbu po mieri, ktorú bolo možné naplniť len spojením síl cez hranice jednotlivých štátov. Mladí ľudia boli zobrazovaní ako krásni a silní a so symbolmi mieru, ktoré vyjadrovali ich cezhraničnú jednotu v boji za slobodu. V celej Európe sa organizovali medzinárodné mládežnícke tábory a stretnutia mládeže, ktoré mali prispieť k povojnovému zmiereniu.
Studená vojna však túto situáciu zmenila. Sovietska nadvláda uvrhla východnú Európu do izolácie a prerušila bohaté medzinárodné kontakty. Mládež a mladí ľudia sa stali kľúčovou zbraňou v propagandistickej vojne medzi Východom a Západom.
Generačná revolúcia
Hudba a móda v 60. rokoch 20. storočia
Móda odzrkadľujúca spoločenské zmeny v 60. rokoch 20. storočia
Sovietsky skúter Vjatka VP150
Hnedá semišová bunda, ktorú nosil John Lennon (1940 – 1980) v roku 1963 pri nahrávaní albumu „With the Beatles“
Medzi zúfalstvom a nádejou
Vysoká nezamestnanosť viedla mnohých mladých ľudí k tomu, že dlhšie študovali a usadzovali sa až neskôr. Frustrácia rástla aj vo východnej Európe, kde mladí ľudia videli v čase zlyhávajúceho komunizmu len málo šancí na pokrok. V hudbe mladých ľudí zaznieval rovnaký refrén – „No Future“ (bez budúcnosti). Hospodárska, kultúrna a politická stagnácia inšpirovala nové žánre a subkultúry. Napríklad pank, ktorý mal šokovať a urážať, prinášal kritiku súčasnej spoločnosti a životného štýlu v celej Európe.
V rokoch 1980/81 vypukla vlna pouličných protestov, obsadzovania neobývaných budov a násilných stretov s políciou. Mladí ľudia boli nespokojní s vtedajším systémom, ale neboli ani schopní nájsť si alternatívu.
Nezamestnanosť a rasové a náboženské napätia viedli aj ku krvavým konfrontáciám, do ktorých sa často zapájali mladí ľudia.
Na Východe sa mladí ľudia viac obávali o mier, slobodu a ľudské práva, čo zohralo úlohu v hnutiach za reformy a nezávislosť.
Začiatkom 80. rokov 20. storočia sa zdalo, že zmeny, ktoré sľubovala sexuálna revolúcia, sa stávajú skutočnosťou. Antikoncepcia bola čoraz dostupnejšia a ženy mohli stále viac ovplyvňovať rozhodnutia týkajúce sa ich tiel. Mladí Európania začínali sexuálny život skôr a pred uzavretím manželstva. Mladí muži aj mladé ženy čoraz viac akceptovali príležitostné sexuálne styky. Homosexualita sa stala viditeľnejšou. Sexuálne vzťahy sa považovali za nekomplikované. Nástup AIDS však radikálne zmenil životy a postoje k sexualite.
Mladí mestskí profesionáli – tzv. yuppies – boli tými, ktorí skutočne ťažili z hospodárskeho rozmachu v 80. rokoch 20. storočia. Svoj úspech dávali najavo vo všetkých oblastiach života. Hudobné videoklipy, s komerčným charakterom a výrazným dôrazom na vizuálnu stránku, boli prejavom rastúceho internacionalizmu kultúry mládeže a jej starostlivosti o osobný imidž. Začiatkom 90. rokov 20. storočia mobilita vo vzdelávaní a v zamestnaní v spojení so stúpajúcou životnou úrovňou a so zanechaním politického rozdelenia vytvorila obraz mládeže Európy, ktorá je kozmopolitná a otvorená svetu.
Generácia Ja?
Prvá dekáda 21. storočia #Oddiel Protesty
Nabíjačka telefónov Biootech