Back to top

Fake for Real

História pozmeňovania a falšovania

(OKTÓBER 2020 - OKTÓBER 2021)

V každodennej rutine je sladkým pokušením všetko senzačné, veľkolepé a nadprirodzené. Umožňuje nám to uniknúť z obyčajnosti. Hra na ilúziu je však zábavná len vtedy, keď s ňou súhlasíme. Keď sme oklamaní zámerne, strácame v mnohých ohľadoch, či už naše peniaze, našu dôveryhodnosť, integritu alebo dokonca existenciu.

Hoci súčasné množstvo (dez)informácií nemá obdobu, tento problém je odveký. V dejinách poznáme nespočetné príklady, keď sa falošné vydávalo za skutočné. Trójsky kôň, mytologický archetyp podvodu, symbolicky spája staroveké dejiny s najmodernejšími problémami sveta, ktorému dominuje internet.

Na základe ponaučení z minulosti možno poskladať návod: ten nám umožňuje zatúlať sa do ríše fantázie a vymysleného, keď chceme, a zároveň poskytuje možnosť úniku, keď sme pripravení vrátiť sa do reality.

VLÁDA A MODLITBA

Čo dáva moci legitimitu? Politická a náboženská sféra od nepamäti navzájom podporovali svoje nároky na moc a legitimitu. Rímski cisári sa stávali bohmi; pápeži mali svetskú moc; prítomnosť svätých relikvií zvyšovala prestíž posvätných miest. Nepoškvrnená povesť cisára, dokonalé spisy pápeža, fyzická prítomnosť mocného svätého – môže to znieť príliš dobre na to, aby to bola pravda. Našťastie nemusíme opakovať skreslené svedectvá z minulosti. Odvaha a zvedavosť odhalili skutočnosť.

POROZUMIEŤ SVETU

Vynález tlače predznamenal novú éru, v ktorej sa informácie stali dostupné v nevídanom rozsahu. Stále sa zvyšujúce množstvo informácií však nezaručuje presnosť. Tí, ktorí sa snažili o slávu a majetok, ochotne šírili nepravdivé informácie medzi publikom, ktoré dychtilo po najnovšom objave. Dokonca aj v dejinách vedeckého výskumu sa objavuje úmyselné falšovanie. Možnosť dokázať vlastnú nepravdivosť nie je vadou vedeckej metódy, ale základným atribútom, ktorý ju odlišuje od iných systémov chápania sveta.

ZJEDNOCOVANIE A ROZDEĽOVANIE

Falzifikáty a podvrhy boli v 18. a 19. storočí mocným nástrojom v procese utvárania etnických a národných identít. V celej Európe sa „vlastenecké“ falšovanie miešalo so skutočnými historickými objavmi a posilňovalo národné hnutia. Utváranie moderných národov si vyžadovalo spoločné dejiny, ale aj spoločných nepriateľov. Sfalšované dokumenty, konšpiračné teórie a justičné omyly sa používali na vytváranie a odsúdenie obetných baránkov spoločnosti, čo malo ničivé a dlhodobé dôsledky.

VO VOJNE

Výrok neistého pôvodu pravdu opisuje ako „prvú obeť vojny“. Vojna je určite časom, keď sa jej účastníci uchyľujú ku klamstvu a podvodu. Počas druhej svetovej vojny sa celá Európa stala bojiskom a rozhodnutia o tom, komu treba dôverovať, mali zásadné dôsledky. Zisťovanie faktov o zločinoch, ktoré zahladili a ututlali totalitné režimy, sa stalo úlohou na nasledujúce desaťročia.

FALŠOVANIE A BOHATSTVO

Zisk bol v celých dejinách jedným z hlavných dôvodov výroby falzifikátov. Umelecké diela, luxusné výrobky, tovar bežnej spotreby a peniaze sa falšujú pre finančný zisk. Falšovanie vecí, po ktorých ľudia najviac túžia, či je to obraz starého holandského majstra alebo kabelka značky Louis Vuitton, sa stalo významným prvkom globalizovanej konzumnej spoločnosti, v ktorej žijeme. Fikcia však bola použitá aj na odhalenie našej nenásytnej túžby mať „viac, lacnejšie a novšie“, napríklad v experimente a dokumentárnom filme Český sen.

ÉRA POSTPRAVDY?

Pojem „postpravdivá spoločnosť“ označuje kultúru, v ktorej sa verejná mienka formuje skôr emóciou a osobným presvedčením než faktami. Falošné správy sa často považujú za jej najzjavnejší symptóm.

Falošné správy sa však neobmedzujú na žiadnu konkrétnu éru. Súčasná situácia je špecifická v tom, že moderné komunikačné prostriedky, najmä internet, umožňujú ich rýchle šírenie v celosvetovom meradle. Vzhľadom na veľké množstvo informácií pochádzajúce z nespočetných zdrojov je často ťažké určiť, čo je pravda a či je zdroj spoľahlivý.

Našťastie existujú možnosti riešenia týchto výziev: kritické myslenie, ktoré spochybňuje prvé dojmy, povedomie o vlastných predsudkoch a určenie serióznosti zdroja nám môže pomôcť oddeliť fakty od fikcie a usmerňovať nás v zložitej realite.